Vypracovanie zadania: c) popíšte vývoj televízie na Slovensku od roku
1969 do roku 1993
Pre lepšiu prehľadnosť a názornosť vývoja televízie sú najdôležitejšie
medzníky a významné udalosti v živote televízneho vysielania na Slovensku
zoradené do nasledujúcej tabuľky:
3. 11. 1956 Začiatok televízneho vysielania na Slovensku, vznik Televízneho
štúdia Bratislava.
25. 2. 1962 Začiatok vysielania Televízneho štúdia Košice.
29. 1. 1966 Vznik krajovej redakcie v Banskej Bystrici (od roku 1991 Televízne
štúdio Banská Bystrica).
február 1970 Prvý farebný televízny prenos z MS v lyžovaní vo Vysokých
Tatrách na území bývalého Československa.
máj 1970 Začiatok vysielania 2. programu.
september 1971 1. ročník Medzinárodného televízneho festivalu pre deti a mládež
„Cena Dunaja” (Prix Danube).
9. máj 1973 Pravidelné farebné televízne vysielanie na 2. programe.
máj 1975 Pravidelné farebné televízne vysielanie na 1. programe.
1978 Počet televíznych koncesionárov na Slovensku prekročil 1 milión.
6. 6. 1991 Začiatok vysielania 3. programu - “Televízna anténa 3” (TA
3).Prerušené bolo 30. 9. 1992.
1. 7. 1991 Zákon o Slovenskej televízii.
1. 1. 1993 Vznik samostatnej Slovenskej republiky. Slovenská televízia začala
vysielať na dvoch programových okruhoch pre celé územie Slovenska.
júl 1993 Zákon o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho
vysielania, ktorým sa vytvárajú zákonné predpoklady pre duálny systém
vysielania.Slovenská televízia je prevádzkovateľom dvoch programových
okruhov STV1 a STV2.
Nakoľko STV bola do roku 1993 súčasťou bývalej Československej televízie
so sídlom v Prahe, je nutné poukázať aj na historické fakty, ktoré sa
priamo neodohrávali na Slovensku, ale kontinuálne nadväzujú a súvisia s
nasledujúcimi udalosťami, pričom časovo je vývoj mierne pozadu voči
trendom vo svete ale má predstih pred ostatnými štátmi východnej Európy.
ČST začala vysielať z Prahy dňa 1. 5. 1953 a pravidelne od 25. 2. 1954. Prvý
priamy prenos nasledoval o necelý rok neskôr (išlo o prenos hokejového zápasu
zo Zimného štadiónu v Prahe). Prvé štúdio mimo Prahy bolo otvorené v
Ostrave 31. 12. 1955 a až potom v Bratislave, čo dokazuje, že televízne
vysielanie na Slovensku bolo sekundárne oproti vysielaniu v Čechách. Kým v
Čechách bol počet 1 milióna divákov prekročený už v roku 1961 a v roku
1965 už 2 milióny, na Slovensku sa tak stalo až v roku 1978 (v Čechách v
tej dobe už boli takmer 4 milióny divákov).
V počiatočnej dobe rozvoja televízie sa museli pracovníci boriť so základnými
technickými problémami prameniacimi z nekvalitnej techniky československej výroby,
nedostatku skúseností a taktiež s problémami ideologickými, nakoľko
preferovaná vedúca úloha Komunistickej strany v živote každého občana sa
odrazila aj na obsahu vysielania. Od pracovníkov sa vyžadovalo uprednostňovanie
politických obsahov o úspechoch socializmu, o ideálnom socialistickom občanovi
a podobne ideologicky zamerané obsahy. Okolo roku 1968 nastalo určité kultúrne
i umelecké uvoľnenie v podobe možnosti nakrúcať adaptácie diel západných
autorov, ktoré však bolo čoskoro zabrzdené no televízia aj tak mala zásluhu
o šírenie myšlienok Pražskej jari. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy sa
situácia zdramatizovala, televízne štúdiá boli obsadené a vysielanie bolo
prerušené. Po tejto anexii nášho územia sa politický tlak pritvrdil a
ideologické podmienky zhoršili. Opäť nastala tvrdá cenzúra, do vysielania
boli pripustené iba inscenácie, v ktorých sa skutočnosť a hlavní hrdinovia
zobrazovali v bezproblémových situáciách a diela mali budovateľský
charakter v duchu socialistického realizmu, prevládla uniformita a prílišné
prispôsobenie sa politickému prostrediu. Niektoré dokumenty a programy, ktoré
boli vysielané v určitom kontexte nadobudli iný, revolučný charakter a
dosah na ľud. Televízia bola po príchode vojsk Varšavskej zmluvy odsúdená
ako prozápadná a antikomunistická, čo malo dopad na prepúšťanie pracovníkov
a zmena dosť voľného tematického spektra na viac obmedzené. Aj diela
zahraničných autorov bola viac odsudzovaná, ideológovia viac preferovali divácky
neúspešné a nezaujímavé inscenácie historických udalostí politického významu.
Už od začiatku vysielania bolo dôležité zisťovať objemy sledovanosti
jednotlivých relácií a vysielacích časov, aby podľa výsledkov mohla televízia
korigovať svoje aktivity a usmerňovať tvorbu programovej skladby. Slovenská
televízia sa takýmto zisťovaním začala zaoberať od roku 1973 formou denného
kontinuálneho výskumu, v ktorom sa zisťovali štatistické veličiny ako
priemerná sledovanosť relácie, 24 hodinový podiel na trhu, koeficient
spokojnosti alebo sledovanosť v Prime Time časovom pásme. Od roku 1994 sa zisťujú
aj objemy sledovanosti iných staníc dostupných na Slovensku.
Počas zamatovej či nežnej revolúcie sa potvrdila úloha televízie ako nosného
informačného média. Od 22. 11. 1989 prinášala ČST priame prenosy z Václavského
náměstí v Prahe a rôzne diskusné bloky s práve rodiacim sa hnutím za
demokraciu. Na základe tejto skutočnosti stratilo vedenie ČST veľmi rýchlo
kontrolu nad vysielaním a tak sa mohli dostávať na televízne obrazovky
necenzurované zábery a komentáre, ktoré úspešne dopomohli k pádu totalitného
režimu, pretože informovali verejnosť objektívne a rýchlo a nastala premena
televízie z vládnej na verejnoprávnu, avšak ešte bez potrebného právneho
zázemia.
Odo dňa 4. 9. 1990 došlo k zmene označovania okruhov televízneho vysielania
a taktiež k zmene koncepcie televízie, nakoľko ako federálny kanál zostal
1. program, tentoraz však pod názvom F 1. Doterajší 2. program sa rozdelil
na dva samostatné vysielacie okruhy a to ČTV pre Čechy a S 1 pre Slovensko.
Dovtedy sa podieľali slovenské televízne štúdiá na celoštátnom vysielaní
iba tretinou, zvyšné dve tretiny objemu vysielania zabezpečovala česká časť
ČST. Preto po rozdelení vysielacích okruhov nastal problém, ako doplniť tak
veľkú medzeru v objeme vysielania, ktorý predtým zabezpečovala česká
sekcia ČST. Tento problém pretrváva dodnes. Slovenskí diváci boli
ochudobnení aj o vysielanie v ich rodnom jazyku, nakoľko úplná väčšina
vysielaných relácií bola v českej jazykovej mutácii s výnimkou vysielania
pre deti predškolského veku.
Pretože po odchode spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy zostal nevyužitý 3.
kanál, na ktorom sa pre nich vysielali preberané vysielanie sovietskej televízie,
dňa 14. 5. 1990 sa na území Čiech začal vysielať program OK 3 a na
Slovensku od 6. 6. 1991 program TA 3. Tieto programy boli vysielané moderným a
komerčnejším štýlom, mali aj značný divácky úspech. Na Slovensku sa o
vysielanie TA 3 starala skupina profesionálnych pracovníkov ČST pod prezývkou
M 5 alebo Medium 5, ktorí boli schopní v malom personálnom aj finančnom
objeme vyprodukovať divácky zaujímavý vysielací obsah. Keďže sa však ich
aktivita nestretla s pochopením a finančnou podporou, museli kvôli nenájdeniu
strategického zahraničného partnera v roku 1992 svoje vysielanie prerušiť a
v roku 1994 vrátiť licenciu na vysielanie (na tejto frekvencii začala neskôr
vysielať TV Markíza).
Ešte počas trvania federácie Slovenská národná rada vydala zákon, ktorým
k 1. 7. 1991 zriadila Slovenskú televíziu, kým na českej strane sa tak stalo
až k 1. 1. 1992 zákonom Českej národnej rady o vzniku Českej televízie. Československá
televízia ešte stále zabezpečovala spravodajstvo na programe F 1, no zvyšný
objem vysielania už zabezpečovali obe republikové televízie. Každá
republiková televízia si taktiež prevzala pod svoju správu druhé okruhy
televízie, STV 2 a ČT 2. Dňa 30. 10. 1991 bol schválený zákon Federálneho
zhromaždenia ČSFR č. 468/1991 o rozhlasovom a televíznom vysielaní, ktorý
bol prelomový svojou demokratickou koncepciou zahrňujúcou dve kategórie
vysielania: zo zákona – označované ako verejnoprávne a držiteľov
licencie – súkromné televízie.
Československá televízia zanikla k 31. 12. 1992, rovnako ako zanikla aj federácia
Českej a Slovenskej republiky. V tejto dobe nebol na území ani jedného štátu
žiadny prevádzkovateľ súkromného vysielania a tak celá záťaž
informovania verejnosti ležala na pleciach Slovenskej televízie. Vývoj STV ešte
stále nie je ukončený, najmä čo sa týka vysielacích okruhov a otázky
financovania. Pri zrode STV nastali problémy aj s programovou koncepciou a štruktúrou
vysielania, organizačnou štruktúrou. Vysielalo sa s technikou, ktorá právne
prešla na STV z bývalej ČST a základ personálu tvoril pôvodný kolektív
pracovníkov. Na rozdiel od ČT sa však nezrušili rôzne neprodukčné
redakcie, nezvýšil sa počet samostatných tvorivých skupín a neznížil počet
nadbytočnej dramaturgie, čo zapríčiňuje problémy dodnes.
Použité pramene:
1. McQUAIL, D.: Úvod do teorie masové komunikace. Praha 1999.
2. www.stv.sk
3. www.czech-television.cz